FAKT24


sviatok má , zajtra

    VÄČŠIA BEZPEČNOSŤ

    VALÁŠEK: Európa príchodom Trumpa musí posilniť svoju schopnosť konať

    11.06.2017 16:39 / správy google+ twitter facebook

    Bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO varuje pred tým, aby Európa nezanevrela na Severoatlantickú alianciu. Práve to by oslabilo pozíciu štátov, ako je Slovensko, tvrdí Valášek.

    Donald Trump lupa
    Trump nie je podobný svojim predchodcom. | sita

    Zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta v súvislosti so Severoatlantickou alianciou znamená, že musíme dôslednejšie napĺňať veci, ktoré aj tak musíme robiť, neurobiť teda niečo, čo dá Trumpovi dôvod zanevrieť na Alianciu. Takisto by sme mali posilniť schopnosť Európy konať v situáciách, keď možno USA nebudú pripravené konať. Myslí si to bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO a riaditeľ Carnegie Europe Tomáš Valášek. Pokiaľ by bol členský štát Aliancie napadnutý, myslí si, že Aliancia by dokázala zareagovať.

      

    „V Aliancii sú vždy krajiny, ktoré sú ochotnejšie ísť do rizika ako iné. Pointou ale je, že ak je tam zdravé jadro, ťahúň, ktorým boli historicky USA, ktoré boli ochotné prevziať iniciatívu a v podstate zaveliť, tak zatiaľ sa vždy podarilo od 28, teraz 29 krajín získať súhlas, respektíve minimálne zabrániť tomu, aby operáciu vetovali. Nerobme si žiadne ilúzie, nikdy nebola operácia, ktorá bola entuziasticky podporovaná všetkými členskými krajinami. Pointa ale je - majú vlády krajín, ktoré by boli pripravené vyzvať Alianciu a porušiť jej hranice, dostatočne silný dôvod si myslieť, že Aliancia zareaguje? Nemusí to byť všetkých 29, ale či by sa našlo to zdravé jadro, ktoré by vtiahlo Alianciu do akcie? Myslím si, že áno. Myslím si, že naďalej platí, že pokiaľ by sa udialo niečo, že by bola členská krajina napadnutá, nájde sa tá kritická voľa, ktorá presvedčí všetkých 29 krajín, aby išli do toho,“ uviedol Valášek.

     

    Šéf Carnegie Europe zároveň ocenil, že Slovensko vyšle do Lotyšska zhruba 150 vojakov. Zdôraznil, že tento krok nie je akási láskavosť pre NATO, ale v prvom rade je to dobrý krok pre bezpečnosť Slovenska. „Nám, keďže nemáme hranicu s Ruskom, taká miera rizika nehrozí. Ale nechceme, aby Aliancia zlyhala pri obrane Pobaltia, pretože ak zlyhá raz pri napĺňaní klauzuly o vzájomnej obrane v susednom štáte, tak agresori usúdia, že to nebude fungovať ani v našom prípade. V tom prípade by boli všetky naše bezpečnostné záruky spochybnené a postavené na tenkom ľade,“ myslí si Valášek.

     

    Diskusie o vzťahu novej americkej administratívy pod vedením Trumpa k spojencom sa rozpútali po summite NATO v Bruseli, kde sa Trump nezmienil o článku 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej obrane. Podľa medializovaných informácií mal Trump článok 5 v prejave spomenúť, na poslednú chvíľu ho však z prejavu vyškrtol.

     

    „Nerobme si ilúzie, situácia sa zmenila, Trump nie je podobný svojim predchodcom. Toto je človek, pre ktorého medzinárodné záväzky znamenajú menej, ako znamenali pre predošlých amerických prezidentov,“ priznal Valášek. V praxi to podľa neho znamená dve veci - zobrať na vedomie, že je väčšie riziko, že sa Aliancii otočí chrbtom a posilniť schopnosť Európy reagovať. Ako ďalej vysvetlil, európske krajiny by teda mali dôslednejšie napĺňať veci, ku ktorým sa už zaviazali, ako napríklad navyšovať rozpočty na obranu. Druhá reakcia musí podľa Valáška spočívať v tom, že posilníme schopnosť Európskej únie konať v situáciach, keď Spojené štáty pod prezidentom Trumpom nebudú pripravené konať.Valášek ale zdôraznil, že sú určité scenáre, ktoré sa nedajú robiť celkom dobre bez USA, ako napríklad potreba odradiť Rusko od „vojenského dobrodružstva“.

     

    Valášek tiež tvrdí, že je jasné, že počas mandátu prezidenta Trumpa bude musieť zobrať Európa väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť, či už svojho kontinentu, či najbližšieho susedstva. Zároveň to znamená aj aktívnejšie investovať do priemyselných spôsobilostí v Európe či aktívnejšie pristupovať k zlučovaniu vojenských síl v Európe. Na druhej strane netreba zabúdať, že sú spôsobilosti, ktoré má iba NATO. Preto Valášek nie úplne súhlasí so slovami nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že Európa bude musieť zobrať svoj osud do vlastných rúk. „Keď hovorí kancelárka Merkelová, že treba posilniť európsku obranu, absolútne s ňou súhlasím do tej miery, že treba vyriešiť tie veci, ktoré môže vyriešiť len Európa,“ tvrdí Valášek.

     

    „Je tu riziko, že ako Európania to preženieme a že sa ujme teória, ktorú občas počuť v kuloároch, že za prezidenta Trumpa prišiel vhodný čas úplne zanevrieť na Alianciu a v podstate vytlačiť USA z bezpečnosti Európy,“ varoval bývalý zástupca SR pri NATO. Treba si podľa neho uvedomiť, že Trump v istom okamihu odíde z úradu. „Aliancia tu bola 70 rokov a zahodiť po štyroch mesiacoch pôsobenia prezidenta Trumpa niečo, čo sa budovalo 70 rokov, nedáva zmysel. Po druhé sú scenáre, na ktoré vie Európa len ťažko pripraviť sama. Potreba odradiť Rusko od nejakého vojenského dobrodružstva je niečo, čo si vyžaduje zásadné veľké vojenské sily a aj hrozbu jadrového odstrašenia, ktorú nemá Európa v takej miere ako Spojené štáty. Preto sa trošku bojím, že ak sa podarí presadiť názor v EÚ, že máme teraz konať úplne bez Spojených štátov, úplne bez Aliancie, tak to oslabí obzvlášť spojencov na východe ako sme my,“ vysvetlil Valášek.

     

    „Bol by som však nešťastný, a ako Slovák by som sa aj obával scenára, keď sa sústredíme len na Európsku úniu a zanevrieme na Alianciu. Popri týchto užitočných veciach, ktoré EÚ robí, treba naďalej v maximálnej možnej miere zveľadiť aj NATO, aj za prezidenta Trumpa, pretože nie je náhrada za niektoré veci, ktoré prináša len Aliancia, či už je to kredibilné odstrašenie Ruska, či je to možnosť nasadiť v krátkom čase veľké množstvo ľudí v Afganistane, pretože treba potlačiť teroristickú hrozbu v tejto krajine,“ uzavrel riaditeľ Carnegie Europe.

    sita | fakt24.sk

    Témy: , nato, TRUMP
    Komentáre k článku